Bad day,huh ?

Vstávala som okolo šiestej,s veľkým premáhaním a ešte k tomu v pondelok!!Zasa som len tak tak stihla električku.Ani som sa nestihla naraňajkovať a už hneď z rána som musela utekať. Vyšla som z intráku a po sto metroch,počujem nad sebou krákať kŕdeľ vrán.Pomyslela som si,že to asi nebude to najlepšie znamenie(na znamenia verím...niekoľkokrát sa mi to vyplatilo).Ale neotočila som sa,išla som osudu naproti.Do obeda sa nič zlého nestalo,ale keď som sa o štvrtej vracala na internát stavila som sa v nákupnom centre,že si kúpim nejaké potraviny(už mi začali dochádzať).Je jedno,čo som si kúpila ,ale čo sa stalo potom mi ovplyvnilo moju už takmer pokazenú náladu.Vyšla som z obchodného centra a išla na električku.Ako tam čakám asi desať minút,začalo pršať.Vytiahnúť daždnik som bola lenivá ale našťastie došla električka práve včas.Pri nástupe do električky som videla ako sa ťukli dve autá.Jedna pani sa mi tam hneď začala sťažovať na dnešnú dobu,vodičov a celý svet...To ma až tak nedorazilo.Potom ako sme prešli pár metrov,električka zastala a zhora som počula strašný rachot,priamo nado mnou...neuveriteľne som sa zľakla.Odpadol jej pantograf(aspoň si myslím,že sa to tak volá).Skutočnosť,že sa to stalo v rush hour a uprostred križovatky,kde sme museli vystúpiť...ma dorazila. A čerešnička na torte??Rozpršalo sa tak,že som predsa len vytiahla dáždnik,ktorý sa v tom momente zlomil.Nový daždnik a nevydržal ani mesiac.